Strašidelný dům uprostřed lesa

Firel
Nikdo mě na hlídce nerušil. Ostatně co by mě mohlo rušit zvenčí? A nikomu uvnitř se určitě nepodařilo vstát aby mě vystřídal.
Zrušil jsem tedy bariéry. Při jejich rozpadání, které vypadalo jako rozbíjení zrcadla mě napadla optická část kida na rozpoznávání iluzí.
Něco takového by se mohlo hodit, ale měl bych se zamyslet jestli to má cenu.
Takže jsem dumal venku než se všichni probudí.

Akisha Shihomaru

Noc proběhla dobře, dokonce jsem se ani neprobudila abych hlídala.
Jakmile se venku začalo rozednívat, probudila jsem se. Protáhla se a pomalu se vytratila ven. Asi jsem trošičku zaspala. Začala jsem hledat podkapitána, když jsem ho našla, řekla jsem."Omlouvám se, fukutaicho. Spalo se mi tak dobře, že jsem vás zapomněla vystřídat."

Abysme to neprodlužovali... :-)

Vydali jste se na cestu dál lesem. K cíli vaší cesty jste to měli ještě hodný kus cesty, takže jste se nijak moc nevzrušovali, jen jste dávali pozor na okolí. Ale ukázalo se, že přece jen i tady se mohlo něco přihodit. Najednou jste pocítili podivné zachvění vzduchu kolem sebe. Firelovi se to vůbec nelíbilo, až moc mu to připomínalo pocit, který zažíval kdysi u hlídkové věže, kde zahynul Aukishiro. Potom to přešlo, ale to trvalo jen chvíli. Pak vám začalo pulzovat v hlavě, zatmělo se vám před očima a zdálo se vám, že padáte... do tmy... a ztratili jste vědomí.
(Tertaxka pokračuje v tématu Human World -> Bojiště, Firel a OuYee v tématu Hueco Mundo -> Zahrada pána Labyrintu :-) A Shiro... ten nic nenapsal, tak má smůlu :-D)

Renmaru Houkazaki

Ušli sme slušnú cestu z Rukonu, až kým sme nedorazili k nejakej barabizni uprostred lesa. Musel som byť ale obozretný, lebo človek nikdy nevie a v Soul Society obzvlášť.
"Dobre. Tak sme tu." zahlásil som a vyčkával, ako zareaguje väzeň.

Renmaru Houkazaki

"Hovorí sa tomu inštinkt krpec." odvetil som mu, aj keď bolo vlastne faktom, že on ma sem priviedol. V tom som čosi zazrel v kroví. Bolo to nejaké zviera, alebo ten, po ktorom ideme? Podľa mňa by sa niekto tak inteligentný len tak neskryl v kroví a dúfal, že ho nikto nenájde.
"Počkaj. Môže to byť pasca." povedal som mu, nakoľko som nechcel nášho protivníka podceniť. Pomaly som sa priblížil k miestu.

Renmaru Houkazaki

Krpec nedal na moje slová a mal šťastie, že z toho vyšiel len so škrabancom.
"No...to je dosť, že si sa ukázal." povedal som a pristúpil som bližšie.
"Takže...moja prvá otázka: kto vlastne si? A netvrd mi, že shinigami zo Seireitei, pretože na to ti neskočím." doložil som.

Renmaru Houkazaki

"Som Houkazaki z 5. jednotky. Z ktorej jednotky si ty a hlavne, prečo pred nami vlastne zdrháš?" spýtal som sa ho. Potom som mu ukázal svojho väzňa.
"Navyše tento tu ti musí byť povedomý." dodal som podozrievavým tónom. Jeho existenciu sprevádza až priveľa podozrivých skutočností.

Renmaru Houkazaki

Prevzal som od neho zajatca a on si na neho nespomína? Navyše ani nevie z ktorej je jednotky. Je to podozrivé. Viac, než len podozrivé.
"A čo teda robíš tu? Nováčikovia trávia čas väčšinou na hliadke v Seireitei." povedal som podozrievavo. Snáď dospejem k tomu, že sa mi ho podarí nejako odhaliť, pretože na nováčika je príliš sebavedomý a jeho odpovede sú nepresvedčivé.

Renmaru Houkazaki

Kniha, ktorá padla na zem mi dala jasnú odpoveď. Tento tu je utečenec.
"V mene dvanástich jednotiek dvorných stráží ťa týmto zatýkam za útek v výkonu trestu." následne som vytasil zanpakutou, nakoľko bolo jasné, že to po dobrotky nepôjde.
"Vzdaj sa dobrovoľne a budeš ušetrený utrpenia!" navrhol som mu, hoci viem, ako to nakoniec celé dopadne.

Renmaru Houkazaki

"Tak v tom prípade ti určite nebude vadiť, keď ma budeš nasledovať do Seireitei. Navyše, čo si tu robil?" spýtal som sa ho.
"Navyše si mi stále nepovedal z ktorej jednotky si! Je to viac než podozrivé. Navyše máš podozrivé reiatsu." dodal som. Musím si uvedomiť, že na neho vonkoncom nič nemám. Veď aj tú knihu si požičal celkom legitímne. Každý shinigami aj o polnoci povie, do ktorej jednotky patrí.

Renmaru Houkazaki

Je možné, že si tu niekto zo mňa uťahuje alebo tento krpec sa ma snaží zviezť zo stopy. Tak či onak všetko vykazuje, že to bol len planý poplach a tento tu je len nejaké ucho, ktoré to v Seireitei nemá rado.
"Ešte jedna malá otázočka. Je tu okrem teba aj niekto iný?" spýtal som sa ho. Hoci sa zdalo, že tento nie je ten, koho hľadám, toto miesto je dosť ďaleko od Seireitei. Na chvíľu sa vzdialim a možno ho budem sledovať.
"Alebo niečo iné. Nezatýkal si, alebo nevidel nejakého väzňa, ktorý nedávno zdrhol z väzenia 2. jednotky?" spýtal som sa ho nadôvažok a následne som mal v pláne sa porátať so zajatcom.

Renmaru Houkazaki

Pohotovo som sa otočil na väzňa. Až teraz mi všetko začalo dávať zmysel. On čakal na tento moment. Moment, kde ho nikto nebude vidieť. Myslím, že čas výjsť s farbou von.
"Tak dobre. Pýtam sa ťa naposledy trpaslík. Kto, alebo čo vlastne si?" spýtal som sa naštvane, lebo už mi toto vodenie za nos vonkoncom nevoňalo.

Renmaru Houkazaki

Chvíľu som si užíval akčnú zábavu, ale keď som chcel vytiahnuť z vrecka ďalšiu lízanku, akýsi vejár ma poškriabal na ruke. To bola posledná kvapka do už aj tak preplnenej priehrady.
"Tak ty si sa nepoučila? Prekroč medze, Uyokukaze!" rozkázal som a odrazu pod vplyvom silnejšieho vánku začalo odlietať ihličie zo stromov. Bolo jasné, že je tu opäť stará známa z Rukonu.
"Máš šťastie, že ich mám ešte dvadsať." dodal som pripravený na boj a následne som sa zameral na zdroj toho reiatsu.

Renmaru Houkazaki

"Ryousei daichi: Hirahira tsubasa!" veterný poryv zprava som namieril proti vejárom, ale skôr som chcel zoťať ten menší strom na ľavej strane. Dúfal som, že sa niektoré vejáre zatnú do padajúceho konára stromu.